Navigácia

Obsah

Ekumenická spomienka

v Chocholnej Velčiciach

Tohtoročnú spoločnú ekumenickú spomienku obcí Ivanovce, Melčice-Lieskové, Adamovské Kochanovce a Chocholná –Velčice pripravila obec Chocholná- Velčice. Smútočná slávnosť bola spojená s vysviackou nového ústredného kríža na cintoríne vo Velčiciach.

         Po vstupe čakal na účastníkov nielen vyzdobený katafalk so štyrmi vencami a sviecami symbolizujúcimi prítomné obce, ale aj vytlačený text piesne „Blíž, Bože, k tebe blíž.“

         Slávnosť otvorila básňou a príhovorom obecného úradu kultúrna pracovníčka Jana Balajová, hrou na keyboard ju sprevádzala p. Sládkovičová.

Po nej sa slova ujala starostka obce Ing. Alena Bulková.  Pripomenula horúce letné dni, ktoré sú nenávratne preč rovnalo ako tí, ktorí snívajú svoj večný sen. Hovorila o príbuzných, priateľoch, známych... a pridala spomienku na tých, ktorých mená sú vytesané do vojnových pamätníkov, na vojakov, ktorí padli pri obrane vlasti, za mier. Poďakovala prítomným za účasť a potom pripomenula mená, vek a dátum úmrtia 23 občanov, s ktorými sa obec Chocholná –Velčice rozlúčila od poslednej ekumenickej spomienky. Po zapálení sviece vyzvala ostatných starostov, aby pripomenuli mená spoluobčanov, s ktorými sa rozlúčili v svojich obciach. Naša starostka vymenovala 13 mien, melčicko-lieskovský starosta Ing. Miroslav Matiaš pripomenul mená 12 spoluobčanov a adamovsko-kochanovský starosta Ing. Michal Križan priniesol  9 mien.

         „Zapálením sviec sme rozsvietili v našich dušiach svetielko lásky a nádeje“ – takéto želanie vyslovila chocholanská starostka, keď horeli všetky štyri sviece a vyzvala na príhovory farárov oboch cirkví.

         Evanjelický farár začal svoj prejav spomienkou na zvyky starovekého Grécka, kde pred voľbami do verejných funkcií navštívili najskôr cintorín, aby videli ako sa jednotliví kandidáti starajú o hroby svojich predkov – tak sa budú zvolení zástupcovia starať aj o živých. Aj my navštevujeme hroby našich predkov, avšak často nie preto, aby sme si na nich v tichu spomenuli, ale náhlime sa od jedného hrobu k druhému, aby „sme všetko stihli“, akoby nebol čas zastať, spomenúť, možno odpustiť...Pritom každé meno skrýva príbeh, cestu životom, po ktorej zosnulý kráčal...Každá cesta životom končí stretnutím so smrťou a my by sme mali byť vďační za to, čo nám tí, ktorí nás opustili, zanechali. Nie za majetky, ale za posolstvo večného života...

         Katolícky farár sa vo svojich slovách dotkol ľudskej bytosti, ktorej telo odumiera a duša zostáva a nesie posolstvo do nehmotného sveta. Každý centrálny kríž na cintoríne je pripomienkou golgotského kríža, na ktorom bol ukrižovaný Kristus – svojou smrťou a z mŕtvych vstaním nám poskytol pohľad za bránu, ktorou zosnulí prešli, aby sme pochopili, čo ako sa veľmi usilujeme o šťastie, i tak ho veľmi málo prežívame...

         Po skončení príhovorov oboch farárov si asi 60 prítomných spoločne zaspievalo pieseň, ktorej text ich čakal pri vstupe do Domu smútku. Spoločné spievanie vyvolalo v mnohých prítomných veľké emócie, čím bola umocnená dojímavosť danej chvíle, ktorá sa týmto stala dôstojným predpoľom vysviacky centrálneho kríža. Obaja kňazi spoločne požehnali kríž v mene Otca, Syna a Ducha svätého, a udelili záverečné spoločné požehnanie účastníkom smútočnej slávnosti a všetkým návštevníkom cintorína, ktorí sa k vysviacke kríža v pietnej úcte pripojili. Slávnosť ukončila spevácka skupina Studienka.

 

 

Mgr. Ema Michalcová

kronikárka obce

Článok je súčasťou zápisu do obecnej kroniky za rok 2017