-
Symbolom nového života, znovuzrodenia a plodnosti od dávnych čias a pohanských kultúr je vajíčko. Sviatkami nového života či znovuzrodenia prírody sú sviatky jari, jarnej rovnodennosti. Kresťanskí vierozvestovia si veľmi rýchlo uvedomil, že šírenie kresťanstva medzi pohanmi bude oveľa účinnejšie, ak pohanom ponechajú ich sviatky, len ich prezlečú do nových vysvetlení. A tak sa z pohanských sviatkov znovuzrodenia stali sviatky zmŕtvychvstania. Potiaľto to všetko má logiku a nie je dôvod sa nad takýmto opisom udalostí dlhšie pozastavovať. Ale prečo veľkonočné vajíčka nosí veľkonočný zajac? Veď zajace predsa vajíčka neznášajú, na to máme sliepočky!? Vysvetlenie nájdeme v keltskej legende o bohyni jari a lesov Ostare (z jej mena pochádza pomenovanie Veľkej noci v nemčine Ostern či v angličtine Easter), ktorá pri prechádzke lesom, keď ho prebúdzala zo zimného spánku, našla zraneného holuba. Zachrániť mu život mohla iba tak, že ho premení na neokrídlené zviera a tak ho premenila na zajaca. Premenený holub – zajac z vďačnosti začal znášať farebné vajíčka.
Vajíčka, kuriatka či zajace – všetky tieto symboly jari sme mohli v mnohých podobách vidieť na veľkonočnej predajnej výstave, ktorú na predveľkonočný víkend pripravili ZO JDS a obecný úrad.
V prísalí návštevníkov výstavy vítalo 40 krojovaných bábik zapožičaných od pani Rašičovej zo susedných Melčíc-Lieskového. Každá bábika mala na sebe kroj z iného miesta našej krásnej domoviny. Jedna predstavovala odev vydatej ženy, iná mladej slobodnej devy, iná oblačenie muža, iná mládenca, iná dieťaťa. Kroje pre bábiky pani Rašičová šije podľa zachovaných náčrtov tak, aby čo najpresnejšie stvárnila tradičné zvyky odievania v konkrétnych oblastiach, ktorých názvy si návštevníci mohli prečítať na menovkách pri nohách bábik.
V sále si najväčší obdiv vyslúžila výstava kolekcia 25 vyšívaných obrazov pani Zdenky Pázstorovej, ktorá zaberala celú dĺžku javiska. Ostatné exponáty sme mohli obdivovať vkusne naaranžované na stoloch, či stoličkách rozmiestnených po celej miestnosti. Od výšiviek cez kraslice rôznych veľkostí a zdobených mnohými spôsobmi, od perníkových vajíčok, kuriatok, barančekov či zajačikov až po pletené figúrky či maľované kamene, od kvetinových aranžmánov cez háčkované obrusy až po pletené svetre či prútené korbáče a košíky alebo kožené opasky a peňaženky. Mnohí vystavovatelia svoje výrobky vyrábali aj priamo na výstave, takže návštevníci si mohli pozrieť zdobenie perníkov, či viazanie makramé, háčkovanie, maľovanie priamo na plátno alebo pletenie korbáčov. U detí mali najväčší úspech pletené rozprávkové postavičky pani Jaroslavy Tulisovej z Chocholnej-Velčíc, u dospelých pletené korbáče pána Jožka Denka, perníky pani Aničky Rajníkovej z Trenčína a ozdoby na sklenené svietniky z makramé pani Anny Grumblákovej.
Výstava trvala obe víkendové popoludnia a navštívilo ju asi 90 – 100 ľudí.
Ema Michalcová, obecná kronikárka
Článok je súčasťou zápisu do obecnej kroniky za rok 2023
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
30 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 |
14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 |
21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 |
28 | 29 | 30 | 31 | 1 | 2 | 3 |
Meniny má Viera, Blahomír, Placid, Blahomíra, Karitína, Placida