Navigácia

Obsah

Osídlenie "Skaly" v Ivanovciach

 

SkalaNa južnom okraji obce sa končí jeden z výbežkov Bielych Karpát. Poloha zvaná "Skala", výrazne dominuje nad širokým údolím Váhu. Dnes je zo severnej strany oblámaná kameňolomom a jej východná časť musela ustúpiť stavbe železničnej trate. Vďaka zvýšenej polohe i blízkosti veľkého vodného toku, ktorý tvoril prirodzenú ochranu z východnej strany, bol tento terénny útvar v dávnej minulosti vyhľadávaným miestom na osídlenie pravekým obyvateľstvom.
 

Najstaršie doklady o osídlení "Skaly" pochádzajú zo staršej doby kamennej. V priebehu rokov 40 000 - 30 000 pred n. l. tu táborili obyvatelia so szeletskou kultúrou a zanechali nám po sebe dokonale vyhotovené kamenné štiepané nástroje: hroty listovitého tvaru, čepele a škrabadlá.
 

Po tomto prechodnom osídlení zostala skalná, sprašou pokrytá plošina celé tisícročia opustená. Až v mladšej dobe kamennej, na prelome štvrtého a tretieho tisícročia pred n. l., rozkladala sa na "Skale" znovu neveľká osada, už nie kočujúcich lovcov, ale usadlých roľníkov. Z ich osady sa zachovali však iba nepočetné objekty a zvyšky keramiky.
 

SkalaPlného využitia sa lokalita dožíva až na sklonku mladšej doby kamennej, na prelome tretieho a druhého tisícročia pred n. l. Ľud tzv. bošáckej skupiny (pomenovanej podľa neďalekej Bošáce) tu vybudoval rozsiahle sídlisko. Archeologickým výskumom sa tu však podarilo zachrániť pravdepodobne iba jeho okrajovú časť - jadro osady sa nachádzalo v tej časti, ktorá padla za obeť kameňolomu. Zvyšky zo zrútených stien domov označujú miesta bývalých obydlí so zrubovou konštrukciou. Sú to zatiaľ najlepšie zachované doklady o forme obydlí z konca neskorej doby kamennej na Slovensku. Početné zvyšky hlinených nádob sú pekne zdobené rozlične zostavenou kolkovanou výzdobou, odtlačenou do ešte nevypáleného povrchu nádob malým dreveným alebo kosteným kolkom. Okrem zvyškov nádob sa našli aj kamenné sekerky, štiepané kamenné nástroje, hlinené tkáčske prasleny a kostené šidlá.
 

SkalaNajvýznamnejšie sídlisko sa rozkladalo na "Skale" v staršej dobe bronzovej. V 16. stor. pred. n. l., v dobe maďarskej (podľa obce Maďarovce na južnom Slovensku), tu bola rozľahlá opevnená osada. Z tejto doby sa na západnom Slovensku zistilo pomerne veľa sídlisk, okolo niektorých sú pozoruhodné mohutné opevnenia, ktoré pozostávali z hlbokých priekop a valov. Aj osada v Ivanovciach bola opevnená takýmto spôsobom. Od ostatných sa však líši použitím kameňa na spevnenie pravdepodobne vonkajšej steny valu. Je to jeden z najstarších dokladov kamennej architektúry na Slovensku, ba vôbec v celej strednej Európe. Opevnenie obtáčalo osadu pravdepodobne iba čiastočne, najmä z južnej a západnej strany, odkiaľ bol na ňu ľahký prístup. Sama osada sa nezachovala.

 

Vzhľad a vnútorné členenie osady nie sú známe. Len v priestore medzi oboma priekopami sme našli hlinené deštrukcie, ktoré by mohli pochádzať zo zrubových stavieb. V priestore za vonkajším priekopom boli viacere typické zásobnicové jamy s charakteristickým úzkym hrdlom a širokým dnom, slúžiace na úschovu obilia. Z oboch priekop, aj z ostatných objektov maďarovskej kultúry pochádza veľké množstvo keramiky a aj rozličné drobné predmety z kostí (šidlá), hliny (prasleny) alebo kameňa (sekerky). Najvzácnejším nálezom je však nesporne poklad - svojrázna klenotnica jednej z vtedajších obyvateliek osady, ktorá si svoje šperky starostlivo uschovala, avšak viac sa po ne nevrátila.
 

SkalaOkrem sporadických nálezov zo strednej doby bronzovej zostala lokalita po zániku opevnenej osady maďarovskej kultúry znovu na niekoľko desaťročí opustená. Prechodnú prítomnosť človeka v mladšej dobe bronzovej signalizuje niekoľko črepov z tohto obdobia a ďalší hromadný nález bronzových predmetov.

Keď osadu v mladšej dobe bronzovej opustil jej posledný obyvateľ, zostala "Skala" definitívne opustená. Dnešná dedina Ivanovce je umiestnená na prístupnejšom a najmä rozľahlejšom mieste. Okraje bývalého pravekého sídliska obrástli krovím a na jeho temeni sa vlní obilie.

 

 

 

PhDr. Viera Němejcová - Pavúková, CSc.
Krásy Slovenska, 1978